Pivo je jeden z najznámejších alkoholických nápojov vo svete. Veď o tom hovoria aj čísla. Na svete je viac ako 5000 pivovarov, v ktorých sa vyrába viac ako 20 000 značiek piva na približne 180 spôsobov.

Pivo je ako alkoholický nápoj kontroverzným kultúrnym faktorom. V západnej civilizácii je jeho pitie relatívne tolerované. Pitie piva však tvorí veľký podiel na alkoholizme a tak je pitie piva pozorne a kriticky vnímané. Za pivárske národy sa stereotypne označujú Nemci a Česi. Naproti tomu za antityp pivára bývajú považovaní Francúzi a Taliani, ktorým sa pripisuje skôr tradícia pitia vína. Pivo sa uplatňuje najmä v bežných a menej formálnych situáciách sociálneho styku. Látky obsiahnuté v chmeľovej zložke podporujú relaxáciu. Preto sa pivo prednostne nehodí do situácií, vyžadujúcich istú mieru ostražitosti. Pivo je dominantným nápojom slangovo označovanej tzv. krčmovej kultúry..

Pivo je kvasený, slabo alkoholický nápoj vyrábaný z obilného sladu, vody a chmeľu pomocou pivovarských kvasiniek. Podľa farby sa rozlišuje svetlé a tmavé, podľa chuti sladké a horké, podľa množstva alkoholu slabé a silné, podľa množstva extraktu ťažké a ľahké, podľa času čapovania čapované a ležiak, podľa obalov sudové a fľaškové, plechovkové a cisternové. 

Chemické zloženie piva kolíše podľa typu piva, závisí od skladby sypania sladu, prípade surogátov, stupňovitosti pôvodnej mladiny a stupňa prekvasenia. Na akosť piva vplývajú predovšetkým hlavné produkty kvasenia – etanol a CO2. Zvyšok neskvaseného extraktu má byť primeraný typu piva, príliš veľký zhoršuje akosť nápoja. Pivo obsahuje aj malé množstvo vyšších prchavých alkoholov, aldehydov, organických kyselín, esterov a niektorých ďalších látok. Pri zmyslových skúškach sa posudzuje farba a priezračnosť, pevnosť a stálosť peny, chuť a vôňa.